Začali sme maličkí,
teraz sme už veľkí.
Najviac sme však podrástli
v očiach pani vychovávateľky a učiteľky.
Stojíme tu v tejto chvíli,
aby sme vám povedali,
koľko sme sa naučili,
ako sme vás radi mali.
Ďakujeme za prvé napísané A,
za pochvalu v žiackej knižke,
za násobilku i vybrané slová.
Táto škola tu vždy pre nás bola.
Nie vždy sa nám chcelo učiť,
vraveli sme: „Zas sa mučiť?“
Nie vždy sme k vám boli milí,
ale práve v tejto chvíli,
zabudnite prosím na to,
táto chvíľa stojí za to.
Lebo stojíme tu posledný krát,
takto spolu s vami,
boli ste nám oporou,
naše druhé mamy.
Nebojte sa, vrátime sa,
veď sme vaše detičky.
Ale teraz sme už veľkí,
už viac nie sme maličkí.